14. marca 2014
Elektrické batérie sú súčásťou života každého z nás. Bez nich by naše mobilné prístroje nemohli fungovať. O týchto nenahraditeľných zdrojoch energie vie ale väčšina z nás len málo. Kedy bola zostrojena prvá batéria, aké škody dokáže napáchať na životnom prostredí jedna batéria, alebo aké sú najnovšie trendy vo využívaných materiáloch, vám prezradíme v následujúcom článku.
História batérií siaha do roku 1800, kedy talianský fyzik Alessandro Volta zostrojil takzvaný Voltov stĺp. Túto galvanickú batériu tvorili sériovo zapojené galvanické články so zinkovou a medenou elektródou. Medzi navrstvenými medenými a zinkovými plieškami boli plátky kože navlhčené kyslým roztokom. Prvá dobíjacia batéria sa dočkala vynálezu o 59 rokov neskôr. Francúz Gaston Platné ju zostavil z dvoch olovených dosiek oddelených plátenným separátorom a ponorených do roztoku kyseliny sírovej. Dnes najpoužívanejšie Li-Ion batérie prišli na svet až v 20. storočí, prvé pokusy s touto technológiou sa uskutočnily už v roku 1912. Prvá predajná verzia týchto batérií sa potom objavila na trhu až v 90. rokoch.
Batérie patria do zoznamu nebezpečných odpadov, nemali by preto skončiť v koši, spolu s ostatnými odpadkami. Jedna batéria totiž svojim obsahom škodlivých látok dokáže znečistiť až 60 000 litrov vody. Batérie obsahujú množstvo látok škodlivých pre životné prostredie aj zdravie, medzi ne patria, kadmium, ortuť, olovo aj organické a chemické prvky obsiahnuté v elektrolyte. Z tohoto dôvodu je nutné ich odovzdať do spätného odberu, vďaka čomu budú batérie zrecyklované, upozornil Radim Tlapák, riaditeľ internetového obchodu Batteryshop.sk, ktorý ponúka široký sortiment batérií do mobilných prístrojov. Napríklad kadmium sa môže ukladať v ľudskom tele v pečeni a ľadvinách, ktoré môže natrvalo poškodiť. Spôsobuje taktiež osteoporózu či chudokrvnosť a má karcinogénne účinky. Otrava ortuťou zasa môže spôsobiť zažívacie, alebo neurologické ťažkosti. Obsah týchto kovov v batériách je našťastie v posledných rokoch regulovaný.
Najznámejšie druhy batérií, ako Ni-Cd, Ni-Mh, Li-Ion či Li-Pol pozná takmer každý. V posledných rokoch, ale vedci prichádzajú so stále neobvyklejšími typmi batérií, pre ktoré používajú veľmi netradičné materiály. Nedávno napríklad výskumníci z Virginskej techniky vytvorili prototyp ekologicky nezávadnej batérie z cukru. Táto vysoko výkonná batéria obsahuje na jednotku hmotnosti až desaťkrát viac náboja než batéria líthiová. Vedci už taktiež pracujú na zdokonaľovaní batérie fungujúcej na moč. V minulom roku prišli výskumníci z Univerzity v Marylande s miniatúrnou batériou, ktorú tvorí odrezok dreva potiahnuný cínom. Drevená batérie namiesto líthia používa roztok sodíka, ktorý nieje natoľko efektívny. Mobilný prístroj teda neuživí, ale je schopná uchovať naozaj veľké množstvo energie. V New Jersey zase vyvinuli pružnú batériu z uhlíkových nanovlákien, ktorá môže mať akúkoľvek podobu, tvar alebo plochu.
Batéria patrí k spotrebnému tovaru a ľudia po celom svete za ne ročne utratia miliardy dolárov. Len v Českej republike sa každoročne predá približne 120 miliónov nových batérií. Každý z nás si tak ročne zakúpi v priemere 14 nových bateriek. Staré batérie sa väčšinou hromadia v domácnostiach. K recyklácii je u nás odovzdaná len necelá tretina batérií uvedených na trh. Zbytok končí doma v šuplíkoch, alebo v komunálnom odpade, povedal Radim Tlapák z e-shopu Batteryshop.cz. Recyklácia pritom nielen že zabráni úniku škodlivých látok z batérií do životného prostredia, ale taktiež umožňuje získať kovy, ako je železo, mangan, zinok, nikel a meď. Celkovo kovy tvoria až 80% hmotnosti batérie. Po ich získaní sú potom použité na výrobu najrôznejších predmetov.